História nemocnice

História ústavnej starostlivosti o psychotikov v Nitre začína koncom 19. Storočia, avšak po vzniku ČSR sa včlenila do nemocnice vo forme neuropsychiatrického oddelenia. Podľa vzoru belgického Gheelu sa súčasne vytvoril systém tzv. rodinnej opatery, ktorý nitrianske oddelenie spravovalo. Išlo vlastne o dlhodobú pracovnú terapiu a resocializáciu psychotikov po odoznení akútnych a produktívnych príznakov tak, že ich po jednom až dvoch pridelili na opateru do roľníckych rodín po dedinách v okolí Nitry a Levíc. Po roku 1948 sa tento systém už nemohol udržať pri socializácii dediny a stovky pacientov zhromaždili do tzv. rehabilitačných centier pri štátnych majetkoch, kde ich jednoducho zneužívali ako neplatené pracovné sily. Situácia bola zlá, preto sa rozhodlo o vytvorení psychiatrických liečební v rajóne, lebo existujúce liečebné a nemocničné oddelenia nemali už kapacity pre prijatie sociálne a medicínsky odkázaných pacientov z bývalej rodinnej opatery.

V roku 1953 prišlo celoštátne k oddeleniu odborov neurológie a psychiatrie, čo viedlo i k rozdeľovaniu predtým spoločných kliník i nemocničných oddelení. Tak i v Nitre sa neuropsychiatria rozdelila a psychiatrické oddelenie prevzala MUDr. Mária Slobodová. Vtedajšie oddelenie pozostávalo z časti uzavretej v starom pavilóne a časti otvorenej v spoločnom pavilóne s inými oddeleniami. Nutnosť stavebných úprav starého pavilónu i vyššie uvedený tlak na presun nevhodne držaných chronikov z rodinnej opatery viedli k vytvoreniu novej psychiatrickej liečebne pri Nitre.

Vo Veľkom Záluží bol väčší kaštieľ s možnosťou zabezpečenia skromnej prevádzky a ten úrady vtedajšieho Nitrianskeho kraja určili na psychiatrické účely. Kaštieľ, ktorý v druhej polovici 18.storočia postavila jedna vetva grófskeho rodu Esterházyovcov, slúžil grófskej rodine do konca vojny v r.1945. Gróf sa však zaplietol s Nemcami a tak súčasne s nimi celá rodina tajne odišla a kaštieľ i s vybavením nechali napospas obci. Obyvatelia všetko stihli privatizovať za jednu noc, takže štát prebral kaštieľ kompletne vyprázdnený. Tesne po vojne tam boli krátko umiestnení vojaci, potom ho dostali odbory a zriadili tam školiace stredisko ROH pre funkcionárov. Po jeho presunutí do Sládkovičova sa kaštieľ dostal do školských rúk a sídlila tam pár rokov Stredná hospodárska technická škola, pre ktorú sa urobili určité stavebné úpravy najmä na zabezpečenie pomocných prevádzkových priestorov ako kuchyňa, sklady a podobne v bočných krídlach kaštieľa. Škola sa v lete 1957 presťahovala do Zlatých Moraviec a kaštieľ definitívne opanovalo zdravotníctvo. Oficiálne od 1. Októbra 1957 zriadili Psychiatrickú liečebňu vo Veľkom Záluží ako zriadenie KÚNZ Nitra (po zrušení krajov krátko potom podliehala OÚNZ Nitra, ale od r. 1968 už KÚNZ Bratislava). Za jej riaditeľku a súčasne jedinú primárku menovali menovali dovtedajšiu primárku psychiatrického oddelenia v Nitre MUDr. Máriu Slobodovú. Liečebňa mala mať 260 postelí a to narovnako pre mužov a pre ženy, jedného až dvoch sekundárov a primeraný počet ošetrovateľského personálu a hospodárskotechnických pracovníkov. Liečebný režim mal byť uzatvorený, pre chronikov, rajón liečebňa nedostala, mala preberať pacientov z nemocnice v Nitre. Základný káder pacientov prišiel už v predčase – 28. Augusta priviezli prvých 78 mužov s jedným ošetrovateľom a prvé noci spali na zemi na slame, až potom postupne povozili z Nitry zväčša už vyradený nábytok a zariadenie. V deň oficiálneho otvorenia už bola liečebňa naplnená asi na dve tretiny a zbytok rýchlo doplnili zo spomínaných pacientov z rodinnej opatery. Obrat príjmov bol malý, priame príjmy z terénu boli zriedkavé, psychiatrické ambulancie v okresoch ešte boli zvláštnosťou. Počty sekundárov sa udržiavali medzi jedným a tromi, stabilnejšie zloženie sa rozbehlo až po r.1960. V r.1964 došlo k rozdeleniu liečebne na mužský a ženský primariát vďaka atestovaniu dvoch kmeňových sekundárov / v tej dobe existovala len jedna atestácia z psychiatrie a na primariát to bol dostatočný kvalifikačný predpoklad), preto mohli MUDr.Štefák a MUDr.Rosinský vo veku 27-28 rokov už prebrať primárske funkcie – i keď vtedy a dlho potom bez sekundárov.

Záťažou liečebne bolo tbc pododdelenie na mužskom oddelení, lebo si vyžadovali izoláciu (napr. títo pacienti mali vlastný vysokými plotmi obohnaný výbeh na inej strane budovy ako výbehy pre telesne zdravých mužov a ženy, čo bolo v tej dobe progresívne) a hygienické opatrenia. S úľavou sme preto prijali zriadenie tbc-psychiatrickej liečebne Sokolovciach, kam sme mohli presunúť našich tbc pacientov a zrušiť tak toto pododdelenie. V r. 1968 vyvrcholila kampaň za zrušenie Psychiatrickej liečebne Dolná Krupá, ktorá bola vo veľmi zlom stave organizačne i medicínsky (lekár tam chodil len na dve hodiny týždenne, boli tam i negramotní ošetrovatelia) a navyše v kaštieli, ktorý chcel získať zväz hudobných umelcov. Nakoniec sa presadilo presťahovanie tamojších pacientov do V.Zálužia a preto u nás vystavali štyri drevené švédske domky ako dočasné riešenie. Súčasne sme prijali do práce 30 rehoľných sestier a vybudovali pre ne ubytovanie. 31. 3. 1969 sa niekoľkými autobusmi k nám presunulo 135 pacientov z Dolnej Krupej a tým sa počet lôžok našej liečebne upravil na 410. Pretože pomer mužov a žien v D. Krupej bol 100 ku 50, naše oddelenia sa stali nerovnakými – mužské malo 225 a ženské 185 postelí. S takými veľkými oddeleniami sa stali nerovnakými – mužské malo225 a ženské 185 postelí. S takými veľkými oddeleniami sa pracovalo zle, i keď sa postupe rozširovali priestory, personál i akútny spádový rajón, otvárali oddelenia, rušili staré obmedzenia a modernizovala celá stavba v interiéroch (výmena pôvodného ústredného kúrenia z r. 1908, výmena stropov medzi prízemím a poschodím – všetko za plnej prevádzky, odvlhčovanie stavby a mnoho iného) a tak v r. 1975 prichádza do liečebne prim. MUDr. Pavol Hlubocký a liečebňa sa delí na dve mužské a dve ženské oddelenia, čo ostavá v podstate len s určitými vnútornými zmenami platné natrvalo.

V roku 1976 odchádza prvá riaditeľka Dr. Slobodová do dôchodku a po dlhšom administratívnom hľadani nastupuje do funkcie 1. 10. 1977 prim. MUDr. Anton Čaja z Hronoviec. Za jeho éry sa dobudovala administratívna budova a rozbehla i výstavba nových pavilónov ako náhrada za dávno presluhujúce švédske domky. Došlo i k odchodom primárov Štefáka a Hlubockého prevzatiu vedenia oddelení domácimi odchovankyňami prim. MUDr. Máriou Peškovou a prim. MUDr. Anežkou Imriškovou.

Vývoj po stránke odbornej, organizačnej i personálnej bol v takte s celkovými psychiatrickými trendami.

Kncom r. 1989 sa riaditeľ Čaja vzdal funkcie, po provizóriu sa funkcie po konkurze ujala prim. MUDr. Mária Kabátová do 15. 8. 1990. V tej dobe mala liečebňa už dobre zabehnuté nielen lôžkové oddelenia, ale i rehabilitačné oddelenie, ktoré sa profilovalo i ako psychoterapeutické centrum liečebne (prim. Kabátová) a interné oddelenie, ktoré poskytovalo ambulantné i konziliárne interné i širšie somatické služby (prim. Kulich).